Moje nejmilejší verše
Když ze mě v 5 letech vytryskla první báseň, rozplakala jsem se štěstím a dojetím. Byl to jeden z nejkrásnějších zážitků mého života.
Poezii vnímám jako historii lidského srdce
Moje poezie tedy nastiňuje historii mého srdce. Její čtení i psaní miluji již od dětství. Verše jsou pro mě magické cesty citu a moudrosti, které mě přivádějí do neuvěřitelných duševních krajů.
Mezi moje oblíbené básníky patří Rainer Maria Rilke, Hugo von Hofmannsthal, Michail Jurevič Lermontov, Marina Cvetaeva, všichni beatnici, John Keats, Thomas Stearns Eliot a mnoho jiných.
Mýtus vzťahu
ťažké je rozpoznať
jeho skutočnú váhu
pletieme ilúziu
ktorá nás pritiahne
do toho, čo sa z nej
následne vyliahne
Staré lásky
ešte občas potiahnu za povrázky
kratučká bábko-hra
už v nej mám odpovede
a hoci sú bez otázky
konečne prijímam
jak som sa rozhodla
divoká záplava energie
liata do pohára
z ktorého nikdy sa nenapijem
požiar, čo dohára
no ešte svieti, kým novú perinu si šijem
ďakujem lásky
za srdce, čo som na drť mala
a nemenej za všetko
čo bez vás by som nepoznala
Kairos
bezčasé večery
noci v snoch, kde zas čas
plynie úplne inak
minulosť s budúcnosťou
sa v každej minúte
znovu a znovu spína
všetko je teraz
a celý môj svet
sa zmestí do jednej chvíle
kde nežne pobozká
niekoľko viet
Chronos
hodiny tikajú
dnes obzvlášť nahlas a neúnavne
delia moje myšlienky
na “správne” a na “nesprávne”
tik je áno
tak je nie
moja životná pieseň
súzvuk
a v ňom skryté
t r ý z n e n i e
Mlčanie
môj hlas kdesi ďaleko zostal
kráčam nemá v lesnom tichu
vysoké borovice ma objímajú
tma rozpúšťa moju pýchu
do ihličia otláčam svoje stopy
sú ako nespočetné slová
všetky tie slová, čo zostali
dnes aspoň na chvíľu doma
100% ÁNO
všetko okrem 100% Áno
je Nie
Musím si to pripomínať
každý večer a najmä ráno
Je také prosté
no pritom náročné
nájsť Áno
s ktorým môžme ísť spoločne
Nula
poznávam nulu
dôležité číslo
konečne
po búrlivých rokoch
potichu prišlo
nie je mi kladne
no ani záporne
dni nie sú úžasné
však ani odporné
úplná obyčajnosť
akej vždy som sa bála
a bežný svet
ktorého som sa štítila
alebo sa mu smiala
mizne výnimočnosť
a i dráma ma míňa
všetko je normálne
a ja som všedná
jak každá iná
v tuctových šatách
sa prechádzam mestom
v zlatistom objatí
so strednou cestou
Kvapôčky
kvapôčky všade
na všetkých vetvičkách
stekajú po lese celom
vrúcne slzy a teplý pot
čo ešte včera boli
ľadovou pokrývkou bielou
zvláštne ma táto
metamorfóza dráždi
akoby mňa samú roztápala
a ja neviem či túžim
na chvíľu alebo navždy
vnútorným teplom začať sálať
Paríž
aleje platanov
čo šuštia spievavo
vo vetre od Atlantiku
v prázdnom hoteli
v prázdnej posteli
myslím na romantiku
zostala doma
nemohla so mnou
na dlhú cestu.
Škoda…
tak by sa hodila
k tomuto mestu
Liatina
funkčná a odolná
pred zubmi času
vie skvele skĺbiť
teplo a krásu
kráľovná sálania
nepoddajná a tvrdá
zahrieva poctivo
a vychladnutie jej trvá
a k tomu je k r e h k á
pre pár promile uhlíka …
… sa nevie stať nožom
ani ňou nejde zamykať
JA – som teraz liatina
vo svojej krehkosti
nemôžem plánovať
nemôžem spomínať
Prvá strana
do dnešného rána
sa napísala prvá strana
nového príbehu
vášnivá, sladko-slaná
došlo ku zmene
rigidného plánu
hrejivé plamene
ma nenechajú
zamrznúť samú
Pusinky
zamykám do skrinky
dúfajúc v pamäť večnú
lebo často miznú
ako mydlové bubinky
čo láskajú kožu mliečnu
pusinky nežné
i bozky vášnivé
dotvoria kružnicu
ku každej tetive
myslím na pusinky,
keď vstávam, keď cvičím
a myslím na ne,
keď tvorím, keď ničím
alebo keď sa slasťou zvíjam
ale aj keď sa slušne prihováram maminým hortenziám
keď ľahám do perinky…
vidím na pusinky
keď na pláži pozorujem mladé kočky
alebo láskavé mamiky
sú obrovský pocit
aj keď skutok len malinký
a zase myslím na pusinky…
keď chystám jahňa na gril
keď zbieram bylinky
a keď ho potom polievam olejom olivovým
myslím na ne, keď sa nebojím!
Ale… aj keď sa bojím.
vždy vtedy,
ale ACH!
často aj inokedy
myslím na pusinky
ľahučké rastlinky
čo rašia z pôdy citov.
keď zas budú rozdávať
prosím vás
buďte pri tom!