JANOVICKÁ LOUKA
„Kde ona nocuje, sladučká, presladká,
tam ona nocuje, kde vôňa ju hladká,
kde senko sa sení, kde vánky vánkujú,
kde jej ruky znavené únavu nečujú…
Tam ona nocuje, kde ťažké neťaží,
kde chmáry jak líšky po horách líškujú,
kde Luna sa luní v striebristej zápraži,
kde zore sa zoria, so slnkom fígľujú. …“
Tento kúsok piesne z muzikálu Na Skle maľované si rozcítená a veselá pospevujem zakaždým, keď sa chystám a vydávam na Janovickú Lúku. A že mi je tohto roku priané ju hojne navštevovať!
Bola som ju pozdraviť na konci zimy pred Lesnou Púťou s Bohdanou Kabátovou, z ktorej dodnes takmer denne čerpám. Následne na jar pri prípravách na letnú sezónu, kde som vlastnoručne tlačila fúriky plné dreva a štiepky, hrabala hrabľami a inak si vyrábala mozole len aby bola Lúka na leto čo najlepšie pripravená.
Absolvovala som v jej lone ročný program SEBEVĚDOMÁ ŽENA.
A napokon som sa tam na tri dni objavila ako strážkyňa malej Matyldy počas workshopu LÁSKA, SEX A DUŠE, aby Tereza s Martinom mohli v kľude sprevádzať páry na ceste k ich dušiam a dušiam ich vzťahov.
Čím je Janovická Lúka pre mňa zvláštna a vzácna?
– Sama pracujem na svojich lesných pútiach v prírode, ale na rôznych miestach. To funguje výborne a zakaždým je to iné. Oproti tomu na Lúke ako keby sa už usalašilo a koncetrovalo veľmi pôsobivé pole múdrosti, bezpečia a prozreteľnosti. Vládne tam naozaj silná lúčna mágia, doplnená nemenej dôležitým poľom zeleninovým, z ktorého nám na Lúke vždy niečo lahodné uvaria.
– S top jedlom súvisí špičkové zázemie, ktoré Lúka navzdory svojej divokosti a panenskosti poskytuje. Je tam všetko, čo civilizovaný človek potrebuje a nemusí sa tak vystavovať takmer žiadnemu diskomfortu. A hoci je to stále to isté miesto, zakaždým, keď tam prídem, mám pocit, že je to iné. Ešte o fúz krajšie a silnejšie než minule.
– A v neposlednom rade osobnosti sprievodcov, ktoré všetky tie duševné hókusy pokusy pripravujú a osobnosti klientov, ktoré ich spolu s nimi podstupujú. To je pre mňa nádherná a veľmi vysoká alchýmia. Obdivujem to teraz už nielen z klientského, ale aj zo sprievodcovského hľadiska, pretože moje púte sú vždy vo dvojici. Skupinová práca je pre mňa ďalší veľký zázrak, ktorý som doteraz poznala len z kníh a z mojej sebarozvojovej Alma Mater – Branického Sanatoria Moniky Plocovej. V lone prírody a pod citlivým vedením v skupinovej práci objavujem úplne nové rozmery a to napriek tomu, že som silný introvert.
– Na záver: často, keď niekomu o Lúke alebo o svojej práci hovorím, stretávam sa s nepochopením v zmysle: “My predsa nepotrebujeme terapiu, my sme v pohode.” Putovanie do hlbín ľudskej duše nie je terapia, hoci hranice tu vedia byť tenké. Je to ohromne vzrušujúce a nesmierne dôležité poznávanie samého seba, ktoré môže mať na duševný život blahodárne, prevenčné, ale aj dosť strhujúce účinky. Je to cesta pre duševne zdravých ľudí, ktorí sa túžia skúmať, posúvať, eventuálne si posvietiť na nejaké mrzutosti objavujúce sa v rámci ťažkých životných situácií. Môže dopĺňať, ale zpravidla nemá ambíciu nahradzovať psychiatrickú či psychoanalytickú pomoc.
Je to nádherný ponor do ľudského vnútra plný dobrodružstiev s presahom do každodenného i duchovného života.