My beloved verses

When I was 5, the very first poem spurted out of my soul, and made me cry from happiness. It was one of the most beautiful moments of my life. 

Poetry uncovers the true history of human heart

My poetry therefore reveals the true history of my heart. I love reading and writing verses from the very childhood. They are like magic pathways of wisdom with a very specific feeling.  They bring me to unbelievable lands of my soul, where I can discover secret treasures of my being. 

Among my favourite poets, you will find Rainer Maria Rilke, Hugo von Hofmannsthal, Michail Jurevič Lermontov, Marina Cvetaeva, všichni beatnici, John Keats, William Blake, Thomas Stearns Eliot, William Shakespeare, and many many more. 

Mýtus vzťahu

ťažké je rozpoznať
jeho skutočnú váhu.

Pletieme ilúziu,
ktorá nás pritiahne
do toho, čo sa z nej 
následne vyliahne.

Staré lásky

ešte občas potiahnu za povrázky
kratučká bábko-hra
už v nej mám odpovede
a hoci sú bez otázky
konečne prijímam,
to jak som sa rozhodla.

Divoká záplava energie
liata do pohára,
z ktorého nikdy sa nenapijem.
Požiar, čo dohára
no ešte svieti,kým novú perinu si šijem.

Ďakujem lásky
za srdce, čo som na drť mala
a nemenej za všetko,
čo bez vás by som nepoznala.

Kairos

bezčasé večery
noci v snoch, kde zas čas
plynie úplne inak
minulosť s budúcnosťou
sa v každej minúte 
znovu a znovu spína

všetko je teraz
a celý môj svet
sa zmestí do jednej chvíle,
kde nežne pobozká
niekoľko viet

Chronos

hodiny tikajú
dnes obzvlášť nahlas a neúnavne
delia moje myšlienky
na “správne” a na “nesprávne”

tik je áno
tak je nie

moja životná pieseň
súzvuk
a v ňom skryté
Trýznenie

Mlčanie

môj hlas kdesi ďaleko zostal
kráčam nemá v lesnom tichu
vysoké borovice ma objímajú
tma rozpúšťa moju pýchu

do ihličia otláčam svoje stopy
sú ako nespočetné slová
všetky tie slová, čo zostali
dnes aspoň na chvíľu doma

100% ÁNO

Všetko okrem 100% Áno,
je Nie.
Musím si to pripomínať
každý večer a najmä ráno.

Je také prosté,
no pritom náročné,
nájsť Áno, 
s ktorým môžme ísť spoločne.

Nula

Poznávam nulu,
dôležité číslo.
Konečne.
Po búrlivých rokoch,
potichu prišlo.

Nie je mi kladne,
no ani záporne.
Dni nie sú úžasné,
však ani odporné.

Úplná obyčajnosť,
akej vždy som sa bála
a bežný svet,
ktorého som sa štítila
alebo sa mu smiala.

Mizne výnimočnosť
a i dráma ma míňa.
Všetko je normálne
a ja som všedná
jak každá iná.

V tuctových šatách
sa prechádzam mestom.
V zlatistom objatí
so strednou cestou.

Kvapôčky

úplne všade,
na všetkých vetvičkách,
stekajú po lese celom
vrúcne slzy a teplý pot,
čo ešte včera boli
ľadovou pokrývkou bielou

zvláštne ma táto
metamorfóza dráždi
akoby mňa samú roztápala
a ja neviem či túžim
na chvíľu alebo navždy
vnútorným teplom začať sálať

Paríž

Aleje platanov,
čo šuštia spievavo
vo vetre od Atlantiku.
V prázdnom hoteli
v prázdnej posteli
myslím na romantiku.

Zostala doma,
nemohla so mnou
na dlhú cestu.
Škoda… 
Tak by sa hodila
k tomuto mestu.

Liatina

Funkčná a odolná
pred zubmi času.
Vie dobre skĺbiť
teplo a krásu.

Kráľovná sálania.
Nepoddajná a tvrdá.
Zahrieva poctivo
a vychladnutie jej trvá.

K tomu je  k r e h k á.
Pre pár promile uhlíka …
… sa nevie stať nožom,
ani ňou nejde zamykať.

Ja. Som teraz liatina.
Vo svojej krehkosti,
nemôžem plánovať,
nemôžem spomínať.

Prvá strana

Do dnešného rána
sa napísala prvá strana
nového príbehu,
vášnivá, sladko-slaná.

Došlo ku zmene
rigidného plánu.
Červené plamene
ma nenechajú
zamrznúť samú.

Pusinky

zamykám do skrinky
dúfajúc v pamäť večnú
lebo často miznú
ako mydlové bubinky
čo láskajú kožu mliečnu
Poznám pusinky nežné
i bozky vášnivé
čo dotvoria kružnicu
ku každej tetive

Myslím na pusinky,
keď vstávam, keď cvičím
a myslím na ne,
keď tvorím, keď ničím
Alebo keď sa v mori slasťou zvíjam
prípadne, sa prihováram hortenziám
keď ľahám do perinky…

Vidím na pusinky
keď na pláži pozorujem mladé kočky
alebo láskavé mamiky
sú obrovský pocit
aj keď skutok len malinký

Myslím na pusinky…
keď chystám jahňa na gril
keď zbieram bylinky
a keď to potom polievam olejom olivovým
Myslím na ne, keď sa nebojím!Ale… aj keď sa bojím.
Vždy vtedy,
ale ACH!
často aj inokedy
myslím na pusinky
ľahučké rastlinky
čo rašia z pôdy citov.
Keď zas budú rozdávať
Prosím vás,
buďte pri tom.

Emaily s Elen

O všem novém, co píše, dělá nebo chystá